Vykopávky archeológov dokazujú, že územie obce bolo osídlené už od praveku. Striedali sa tu kultúry od najstaršieho neolitu až po Slovanov. Prvá písomná zmienka o obci Abrahám je z 5. marca 1231, kedy bol spísaný v Svätom Abraháme ( Sanktus Abrahám ) testament Šebešom, grófom z Pezinka a Svätého Jura, na majetku svojho syna Abraháma. Ďalšia listina z roku 1266 spomína obec ako Szenti Abraam. Obec v 16. storočí patrila panstvu Šintava, od roku 1817 panstvu Čeklís, ktoré tu malo majer. V obci bol v roku 1561 postavený kostol na kamennej podmurovke. Na cintoríne okolo kostola sa pochovávalo do roku 1780. Na mieste dreveného kostola v roku 1782 dal postaviť Karol Esterházy dnešný kostol v slohu neskorého baroka, ku ktorému boli pristavené bočné lode v roku 1934. Pri kostole sa nachádza barokový kríž z roku 1759. Secesný kaštieľ v Abraháme bol postavený v roku 1899 podľa plánu E. Lechnera. Najstaršia známa pečať obce s vyobrazením patriarchu Abraháma, patróna miestneho kostola, pochádza z 18. storočia. Obyvatelia obce sa zamestnávali poľnohospodárstvom.
Prírodné podmienky
Abrahám leží na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, ktorá je súčasťou Podunajskej pahorkatiny. Celú oblasť možno charakterizovať ako kultúrnu step, prevažne odlesnenú. Oblasť Abrahámu má reliéf vlnitých rovín, kde prevládajú černozemné a lužné pôdy. Tieto pôdy sú mimoriadne vhodné na pestovanie náročných poľnohospodárskych plodín pšenice, kukurice a cukrovej repy.
Oblasť Abrahámu patrí do teplej oblasti, pre ktorú je charakteristický počet letných dní v roku nad 50 s maximálnou teplotou vzduchu 25°C a miernou zimou. Celoročný úhrn zrážok sa pohybuje od 530 do 650 mm. Okolie obce s priľahlým okolím patrí čo do množstva zrážok k jednej z najsuchších oblastí strednej Európy.
Celé územie je odlesnená rovina, na ktorej sa pestujú kultúrne plodiny. Zachovali sa zvyšky lužného lesa s drevinami dub letný, javor poľný, brest nízky, jaseň štíhly, topoľ čierny. Rozšírené sú agát, topoľ, vŕba a kroviny trnky, bazy čiernej, liesky, ruža šípová a orech vlašský. Ovocné dreviny hruška, jabloň, čerešňa.
Na území obce sa nachádza bohaté spoločenstvo hmyzu. Zaujímavý je najmä chránený roháč obyčajný. Zastúpenie majú obojživelníky ako sú skokany, ropuchy a mloky. Z plazov je tu užovka, slepúch a jašterica. Z drobných stavovcov hraboš poľný, chrček, syseľ. Z dravcov káňa, sokol myšiar a sovy. Poľná a lesná zver je zastúpená srnou, zajacom, bažantom a jarabicou.
